Občas je mi fajn a občas ma zožiera vnútorná neistota. Vlastne zneistiem celkom často.. dalo by sa povedať, že neistota je mojím verným spoločníkom. Zneistiem, keď nemám dobrý pocit. Vtedy, keď je príliš ´hlučno´. No najviac vtedy, keď sa ma niekto snaží ´umlátiť´ slovami.
Nemám rada veľa slov. Mám pocit, že nám často viac škodia ako pomáhajú. No v tejto spoločnosti sa mlčanie akosi nevypláca, platia tu slová. A čím viac, tým lepšie. I svetu vládnu ľudia, ktorí vedia dobre hovoriť. Nemusia vedieť vôbec nič, nemusia byť múdri, dokonca ani inteligentní. Ale dokážu sa hrať so slovami. Dobre sa túto hru naučili a hrajú. Dokážu tak presvedčivo odôvodniť prečo niečo urobili či neurobili, až vás presvedčia a vy ste nakoniec ten, kto sa cíti hlúpo či neisto. Klameme si do očí, hovoríme prázdne slová.. Slová, ktoré dávno stratili význam. Hovoríme aj keď nechceme a vieme to dobre maskovať. Hráme. Hráme sa na niekoho, kým nie sme. Ženie nás vidina úspechu.
Chceme byť úspešní a ideme aj cez mŕtvoly. Súperíme a bojujeme všade a s každým, čistými aj nečistými prostriedkami. Bojujeme, občas vyhráme, inokedy prehráme. Je to zvláštne. Každý je jedinečný - nie je prečo bojovať, nie je prečo sa porovnávať. My sme my a nemôžeme byť nikým iným.
Nechcime byť za každú cenu úspešní. Buďme sami sebou. Buďme kreatívni, pracovití, poctiví. K sebe, i k tým druhým. Robme veci, ktoré nás tešia a zabudnime na úspech. A nesnažme sa nikoho ´umlátiť´ slovami.

Mám svoje ne.Istoty. Norím sa do ticha. Som.

.Tu °melódie, pri ktorých sa mi dobre píše. I mlčí. 

.Tu °Osho - kniha o egu. Veľmi obohacujúca. 

.