..Vtedy som sa cítil, akoby ma osamoteného v noci zrazu zhodili z paluby plávajúcej lode. Či ma do vody niekto zhodil, alebo som tam spadol sám, v tom nemám celkom jasno. Tak či onak, loď však pláva ďalej a ja v temnej a studenej vode vidím, ako sa svetlá na palube odo mňa čoraz väčšmi vzďalujú. Nikto na lodi o mojom páde do mora nevie, ani cestujúci, ani námorníci. A na okolí nie je nič, čoho by som sa mohol chytiť. Ten pocit hrôzy nosím v sebe do dnes. Tú hrôzu z odmietnutia, z toho, že ma niekto zhodí v noci do mora a ani mi nepovie prečo. Asi preto som stratil schopnosť nadviazať hlbšie vzťahy s ľuďmi. Odvtedy si udržiavam od ostatných určitý odstup. Isteže, možno je to nejaká moja vrodená vlastnosť. Podvedome sa držím od svojho okolia v bezpečnej vzdialenosti, udržujem si nárazníkový priestor - možno je to nejaký pud sebazáchovy.

Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania.

Haruki Murakami

°°°

Sklamaniami 

posunúť sa

Vpred

Rásť

a chrániť si 

Svoj priestor.

°°°

Melódie.